Plastovým vreckám sa vyhýbam. Ovocie aj zeleninu nakupujem do plátenky. Pečivo zväčša ukladám do papierových obalov a keď nie sú po ruke, rožky a kaiserku s nevôľou vložím do mikroténového sáčka, ktorý pri sebe nosím stále a opakovane ho používam, kým sa nepotrhá.
Ak nenatrafím na žiaden žltý smetiak, vláčim so sebou plastové obaly od sladkostí celý deň. Niekedy aj týždeň, lebo po príchode domov zabudnem, že by som si mala upratať kabelku.
Všetky nepotrebné papieriky si v nej odkladám do jednej priehradky, aby som ich pri prvej príležitosti vyhodila do správneho - modrého, kontajnera.
Ako dnes. Motala som sa v nákupnom centre Eurovea a všimla som si, že v taške nosím viac smetí ako potrebných vecí. Staré nákupné zoznamy, označené cestovné lístky, krabička od leukoplastu. Vykročila som k tomu kombinovanému smetiaku, kde možno vyhodiť zvlášť papier, plasty a zmiešaný odpad.
Ak si panie upratovačky či páni smetiari chcú zjednodušiť robotu, asi sa s kabelkou plnou haraburdia terigám zbytočne.
Pri "trojkoši" už stála pani upratovačka, ktorá zavelila: "Hoďte to rovno sem," a ukazovala pri tom na svoj vozík, kde mala iba jedno veľké vrece a v ňom všetko. Slamky, vreckovky aj nejaké hnilé ovocie.
Vysvetľovala som jej, že svoje smeti chcem vyhodiť medzi papierový odpad.
"Ale to je jedno", mávla rukou.
"Akože jedno, tri. Máte tu na to tri koše," nedala som sa odradiť.
"No, veď z tých košov všetko nahádžem do tohto jedného vreca."
Aha.
Naozaj som žila v ilúzii, že matičku Zem aspoň trochu odbremeníme, ak budeme triediť odpadky.
Doma máme osve aj kôš na kovy. Takže keď si urobím čaj, vrecko s vylúhovanou zmesou hodím do zmiešaného odpadu, štvorček s logom medzi papiere a ešte z neho vyberiem aj tú potvorskú spinku, ktorú hodím do vedra medzi hliníkové viečka od jogurtu.
Asi to znie trochu uletene, ale robím to rada. Nejde len o dobrý pocit, ale vedomie, že, azda, niečo robím pre prírodu.
Ale ak si panie upratovačky či páni smetiari chcú zjednodušiť robotu, asi sa s kabelkou plnou haraburdia terigám zbytočne.
Prirodzene, napadlo mi, že nemusí ísť o lenivosť jednotlivcov. Brala som do úvahy možnosť, že kým ostatní vidia na verejných priestranstvách farebné kontajnery, upratovačky, resp. smetiari si uvedomujú, že nemajú možnosť ďalej ich obsah separovať.
Z odpovede PR manažérky Eurovea však vyplýva, že v tomto prípade išlo o zlyhanie ľudského faktoru. Podľa slov Oľgy Hammer Durákovej má obchodný dom Eurovea k dispozícii stanovište s veľkokapacitnými kontajnermi, kde môžu zamestnanci, ktorí sa v nákupnom centre starajú o čistotu, odpad ďalej separovať.
